Napísali o drotárii, drotároch
Kysucký drotár vystavuje v Budatínskom zámku
Sedemdesiatiny autora Štefana Mlicha
V kysuckých okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto sa v minulosti vyselektovali viaceré obce s drotárskou tradíciou. Patrila k ním Turzovka, Zákopčie, Vysoká nad Kysucou , ale tiež Nesluša, Ochodnica... A práve na neslušských kopaniciach sa pred sedemdesiatimi rokmi narodil drotárskemu majstrovi Samuelovi Mlichovi syn Štefan, ktorého rodičia ešte toho istého roku zniesli z prekrásnych, ale ťažko dostupných lazov, do známej kultúrnej obce Ochodnica. V nej malý Štefan rástol 12 rokov, až sa v roku 1948 rozhodli Mlichovci hľadať šťastie v spriemyselňujúcej sa Žiline.Drotárska tradícia Kysúc, zdedené tvorivé gény po predkoch, ale, a to najmä, technické vzdelanie so zameraním na práce s kovom, zaviedli kroky Štefana Mlicha na cestu výtvarného smerovania. Rozhodol sa ho spojiť najmä s drôtom V obrázkoch a plastikách, zväčša komorných rozmerov, drotársku tradíciu skĺbil s vlastným, veľmi osobitým zmyslom pre vnímanie plôch i tvaru v priestore.
I dnes nájdeme skoro v každom staršom dome drotárske náradie, porcelánový riad, hrnce, ktoré prípomínajú všadeprítomnú minulosť dediny - drotárstvo, s ktorým je posplietaná i história našej obce. Starý drotár s krošňou na chrbte, v jednej ruke palica a v druhej ruke malý chlapček…
Turistickú mapu kraja drotárskych majstrov, Drotárie predstavili v Budatínskom zámku v Žiline, v ktorom je inštalovaná stála drotárska expozícia.
Riaditeľ Považského múzea v Žiline Marián Mrva povedal, že mapa by mala definovať Drotáriu ako nový región pre možnosti turistického ruchu. "Je ohraničený trojuholníkom miest Bytča, Turzovka a Žilina. Zahŕňa obce Veľké Rovné, Kolárovice, Dlhé Pole, ktoré tvorili základ Drotárie, odkiaľ pochádzala väčšina drotárov, a potom Makov, Vysoká nad Kysucou a okolie Turzovky," spresnil Mrva.
Oddávna sa u nás hovorilo, že "remeslo má zlaté dno". Či to platilo o drotároch, dnes ťažko povedať, aj keď ich poznal celý svet. V súčasnosti už klasických drotárov putujúcich po slovenských dedinách nestretnete. vymreli celé rody, no ich remeslo neupadlo do zabudnutia. Žije a rozvíja sa v ďalších podobách aj dnes.
Medzi mladých drotárskych majstrov, ktorí nadväzujú na odkaz svojich predkov, už niekoľko rokov patrí aj Róbert Hozák z Čadce. Absolvent strednej strojárskej školy po jej skončení vymenil niekoľko zamestnaní. Drotárom sa stal, keď mu hrozila dlhodobá nezamestnanosť.
