Oddávna sa u nás hovorilo, že "remeslo má zlaté dno". Či to platilo o drotároch, dnes ťažko povedať, aj keď ich poznal celý svet. V súčasnosti už klasických drotárov putujúcich po slovenských dedinách nestretnete. vymreli celé rody, no ich remeslo neupadlo do zabudnutia. Žije a rozvíja sa v ďalších podobách aj dnes.
Medzi mladých drotárskych majstrov, ktorí nadväzujú na odkaz svojich predkov, už niekoľko rokov patrí aj Róbert Hozák z Čadce. Absolvent strednej strojárskej školy po jej skončení vymenil niekoľko zamestnaní. Drotárom sa stal, keď mu hrozila dlhodobá nezamestnanosť.
"Drotárčine a práci s drôtom som sa naučil od svojho otca Jozefa Hozáka, syna slávneho drotárskeho majstra, uznávaného po celom svete - Alexandra Hozáka z Veľkého Rovného. S drôtom pracujem už skoro 15 rokov a vyrábam z neho úžitkové a dekoratívne výrobky. Ako mladý nezamestnaný človek som mal dosť času prezerať si výrobky z drôtu, ktorých bolo doma viac než dosť. A raz, len tak, som to skúsil."
A možno to bola práve tradícia, čo ho priviedla k drotárčine a udržala pri nej. Jeho pradedo Alexander Hozák z Veľkého Rovného pred rokmi odišiel do Ruska, aby tu po čase vytvoril v Kyjeve svoju prvú drotársku dielňu. neskôr pribudla aj dielňa v Odese. Žiaľ, pradedo sa už nikdy na Slovensko nevrátil. No poslal do Veľkého Rovného svojho syna, ktorý bol spočiatku cestárom, aby sa napokon vrátil k drotárčine.
"Učil som sa vlastne od svojho otca, on ma zaúčal do tajov drotárskeho remesla," hovorí Jozef Hozák. "Ako sa drôt natáča, ako sa spája, ako sa robia slučky, očká a všeličo iné. Dnes pracujem prevažne s čiernym drôtom hrúbky od 0,7 mm až do 2,5 mm. Pracujem tradičnou technikou. Zo zváračského drôtu zhotovím kostru budúceho výrobku. Kostra aj bočné steny musia byť presné. Potom kostru opletám mäkším drôtom. Námety som spočiatku preberal od svojho pradeda a otca, teraz už robím podľa vlastných predstáv a nápadov."
Keď história dostáva nové kontúry
Jozef Hozák si dobre pamätá aj svoj prvý výrobok, no nerád ho niekomu ukazuje. Najčastejšie pracuje s medeným a mosadzným drôtom. Niektoré výrobky sú na realizáciu nenáročné, napríklad prstienky, jednoduché misky či prívesky. S inými sa majster hrá niekoľko dní. Za veľkým pleteným drôteným zrkadlom sa skrýva celotýždňová robota.
"Hoci sa vo svojej práci najradšej pridržiavam tradícií, neustále ma priťahuje niečo nové. Niekoľko rokov má láka figurálna tvorba a už sa mi aj čosi podarilo. Rád chodím do Budatínskeho zámku, do drotárskeho múzea. A viete si predstaviť ten zvláštny pocit, keď tam ľudia obdivujú výrobky môjho pradeda? Hrdý som aj na to, že okrem nich sú tu už aj moje diela, ktoré do expozícií vybralo vedenie múzea. Teším sa z toho, že obyvatelia Kysúc a dedín severozápadného Slovenska dali pred rokmi svetu ojedinelé remeslo - drotárstvo. Voľakedy v starých predstavách bol drotár muž zhrbený pod ťažkou krošňou, ktorý putoval z dediny do dediny.:
Drotárstvo po druhej svetovej vojne zaniklo. No aj tak zanechalo nezmazateľnú stopu v dejinách remeselnej výroby na Slovensku a dnes sa stáva inšpiračným zdrojom pre mladých drotárov, ale aj výtvarníkov a umeleckých remeselníkov.
Prevzaté: Jednota - obchod plný života č.1/2007, ročník V. - autor Vojtech Majling
