Kysucký drotár vystavuje v Budatínskom zámku

Sedemdesiatiny autora Štefana Mlicha

V kysuckých okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto sa v minulosti vyselektovali viaceré obce s drotárskou tradíciou. Patrila k ním Turzovka, Zákopčie, Vysoká nad Kysucou , ale tiež Nesluša, Ochodnica... A práve na neslušských kopaniciach sa pred sedemdesiatimi rokmi narodil drotárskemu majstrovi Samuelovi Mlichovi syn Štefan, ktorého rodičia ešte toho istého roku zniesli z prekrásnych, ale ťažko dostupných lazov, do známej kultúrnej obce Ochodnica. V nej malý Štefan rástol 12 rokov, až sa v roku 1948 rozhodli Mlichovci hľadať šťastie v spriemyselňujúcej sa Žiline.Drotárska tradícia Kysúc, zdedené tvorivé gény po predkoch, ale, a to najmä, technické vzdelanie so zameraním na práce s kovom, zaviedli kroky Štefana Mlicha na cestu výtvarného smerovania. Rozhodol sa ho spojiť najmä s drôtom V obrázkoch a plastikách, zväčša komorných rozmerov, drotársku tradíciu skĺbil s vlastným, veľmi osobitým zmyslom pre vnímanie plôch i tvaru v priestore.

Vďaka tomuto ponímaniu umelecké spracovanie ostalo síce v rovine drotárstva, no je založené na veľmi výraznej až účelovej štylizácií. Tento princíp ho v rôznych podobách sprevádza takmer všetkými jeho dielami. Výber jeho najzaujímavejších prác sa preto Považské múzeum rozhodlo v týchto dňoch sprístupniť verejnosti v Budatínskom zámku. V menšej sále , avšak v tesnom susedstve tradičnej, dnes už svetoznámej drotárskej expozície a nazvalo ju jednoducho “70“ Štefana Mlicha. Prináša akýsi prierez jeho doterajšou tvorbou a je venovaná jeho životnému i umeleckému jubileu. Autor sa totiž v roku 1966 zaradil k neveľkej skupine slovenských umelcov, ktorých oslovil drôt. Zo začiatku z tohto materiálu tvaroval plastiky, obrázky, úžitkovo-dekoratívne práce( poličky, podnosy, svietniky...), neskôr sa však venoval už len voľnej tvorbe. Keď začínal tvoriť, siahal po témach prírody. V obrazoch, na textiliach, neskôr na kameňoch, rôzne varioval najmä motívy vtákov a rýb. Využíval pritom kresbu drôtu a kompozíciu budoval množením ornamentálnych prvkov na ohraničených plochách s oblejšími líniami. Vnútorné napätie diela dosahoval striedaním hutnejších štruktúr s prázdnymi miestami. Medzi jeho najzaujímavejšie osobitosti však patria takzvané“ kysucké rybičky“. Sú to vlastne neveľké závesné dielka, možno artefakty, z kamienkov rieky Kysuce z okolia ochodnického chotára a pozinkovaného drôtu, dotvorené na rybky fantazijných podôb, bez absolútnej koloratúry.
Asi od polovice 80-tich rokov upúšťa od využitia ozdobných ornamentálnych prvkov a prikláňa sa k zjednodušeniu tvarov. V tomto období vzniká kolekcia ľudských hláv a tento motív vyhľadáva dodnes. Kombináciou drôtu s rôznymi materiálmi- papierom, kameňom, drevom, ale i polodrahokamami, vtipne predstavil isté ľudské vlastnosti, svoju životnú filozofiu, ale i prchavosť života.
V poslednom období sa Štefan Mlich priklonil ku geometrickej skratke. Použitím strohej priemyselnej siete sa usiluje vystihnúť základnú podstatu tvaru reálneho predmetu. Ľudské tela zjednodušuje na valec, hlavy či tváre spodobuje do štvorcových či obdĺžnikových kociek. Pre jeho najnovšiu tvorbu je najvhodnejší pojem- minimalizmus a určitá náznakovosť. Štefan Mlich svoj myšlienkový zámer nevypovie, len naznačuje, čim motivuje fantáziu, ale aj úsudok diváka. Niekedy je úsmevný, inokedy s nadľahčením poukazuje na neduhy, neresti, ale aj paradoxy ľudských osudov.
Veľmi zaujímavý je tento Mlichov rozmer drotárstva. Má základ v starej kysuckej tradícií, napriek tomu pôsobí na diváka odosobnene, vypovedá o všeobecne ľudských pravdách. I pre toto je filozofické pozdvihnutie drotárskeho remesla v diele kysuckého rodáka Štefana Mlicha také jedinečné, až neopakovateľne.
Umelecká beseda slovenská, poriadajúca svojim tohoročným jubilujúcim členom výstavu v priestoroch Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave, umožnila Štefanovi Mlichovi prezentovať svoj výber z tvorby šiestimi dielami a bude tak patriť k najrozsiahlejším. Autor je však aj odborne fundovaný. Ako bývalý vývojový pracovník Výskumného ústavu dopravného, ovláda rôzne práce s kovom. Na tohoročnom Medzinárodnom kováčskom sympóziu na hrade Helfštýn ( na Morave), bude účastníkom prednášať o „Ozdobnom vylievaní cínom na rôznych predmetoch“
Výstava Štefana Mlicha v Budatínskom zámku potrvá do 15. augusta 2006.

text a fotografie - František Dejčík, prevzaté z týždenníka KYSUCE, vyšlo 19.7.2006, číslo 29, strana 11