Magické prostriedky používané v pozitívnom či v negatívnom zmysle poznali už staroveké národy a s ich existenciou sa stretávame aj dnes u prírodných kmeňov. Vo vidieckom prostredí Slovenska boli po stáročia základom mnohých obradov, zvykov a povier. Významné miesto medzi nimi mali aj magické rastliny. Praktiky s nimi spojené boli takmer každodennou záležitosťou. Slúžili nielen na ochranu zdravia a majetku človeka či prosperitu hospodárstva, ale aj na škodenie iným osobám a zvieratám. Významné miesto mali aj v ľudovom liečiteľstve, v ľúbostnej mágii a veštbách.
Ľudia pripisovali nadprirodzenú moc rastlinám na základe rôznych faktorov. Jedným z nich bolo ich skutočné pôsobenia na ľudský organizmus, napríklad prostredníctvom obsahujúcich jedov a liečivých látok. Využívala sa aj podobnosť medzi názvom rastliny a želaným výsledkom alebo jej celkový vzhľad. Rastliny tiež mohli svoju moc získať alebo znásobiť pokropením svätenou vodou.
Niektoré sa používali počas celého roka (na liečebné účely), iné iba v určitý čas (lipové vetvičky na svätodušné sviatky). Aby mali rastliny naozaj magickú moc, ich zber sa musel podriadiť určitým pravidlám. Rozhodovalo napríklad miesto zberu (pri kostole, na cintoríne, z 9 medzí), čas (na svitaní, pri splne mesiaca), ale aj spôsob (nie holou rukou, v tichosti). Za najvhodnejší termín ich zberu sa všeobecne považoval deň Jána Krstiteľa (24. jún). Podľa ľudovej viery ich tento svätec musel najskôr pokrstiť, čím nadobudli výnimočné vlastnosti.
Magické rastliny mali dôležité postavenie aj v drotárskom zvykosloví. Charakteristickým znakom drotárstva bol odchod mužov a chlapcov za zárobkom do cudziny. Odchádzali na niekoľko mesiacov, ale aj rokov a stávali sa tiež prípady, kedy sa nevrátili vôbec. Aj preto bol odchod muža, manžela či otca dôležitým zlomovým momentom, ktorý výrazne zasiahol do prirodzeného fungovania rodiny. V počiatočnej etape tzv. vandrovného drotárstva bol ich spôsob života na veľmi nízkej úrovni. Putovali pešo od dediny k dedine, od mesta k mestu a ponúkali svoju prácu. Neustále boli vystavení nepriaznivému počasiu, skupinám zlodejov a zároveň obavám o ďalšiu existenciu. Práve z týchto dôvodov sprevádzal odchod drotára do sveta okruh magických praktík, ktorých zámerom bolo zabezpečiť drotárovi šťastie na ceste i počas práce, chrániť ho pred zlým a chorobami a zároveň poistiť jeho návrat domov. Tieto úkony vykonávali manželky, matky alebo vedomkyne a bosorky a dôležité miesto v nich mali práve magické rastliny.
Takmer každý drotár odchádzal do sveta s rastlinkou belasej farby, tzv. nettom (pravdepodobne Horec luskáčovitý – Gentiana asclepiadea, alebo Horček brvitý – Gentianopsis ciliata), ktorá ho mala chrániť pred vílami. Ak by ju zo sebou nemal, víly by s ním dovtedy tancovali, kým by ho neroztrhali. Na cestu dostal aj maruňku (Marulka obyčajná, Calamintha clinopodium), ktorá mu mala priniesť šťastie. Podľa ľudovej viery maruňka bola taká rastlinka, ktorá vyrástla z omrviniek zo štedrovečerného stola a zasiali ju na také miesto na dvore, kde sa nechodilo alebo len málo chodilo.
Na cestách mala muža chrániť aj kytička z bylín podobne pomenovaných ako účinok, ktorý sa mal nimi dosiahnuť. Aby ich silu znásobili, ženy ju pokropili svätenou vodou. Do kytičky zaplietli obyčajne rojovník (Rojovník močiarny, Ledum palustre), aby sa okolo drotára rojili ľudia, ktorí potrebujú jeho prácu, vratič (Vratič obyčajný, Tanacetum vulgare), aby sa muž šťastne domov vrátil, materinu dúškú (Dúška materina, Thymus serpyllus), ktorá ho mala chrániť pred neverou a vždy len svoju mater (ženu) mal mať na mysli. Rovnaký význam mali mať aj ženine vlasy zapletené v kytičke. Zvonček (Zvonček pŕhľavolistý, Campanula trachelium) mu mal zasa pripomínať zvuk zvona, ktorý ho doma do kostola volával, aby na Boha nezabudol.
Keď s otcom odchádzal aj jeho syn ako učeň – džarek, na cestu mu matka pribalila aj vlčí koreň (pravdepodobne jeden z druhov jedovatej rastliny Prilbice, Aconitum), aby sa s chlapcom nikto nevadil.
Pred odchodom ešte žena vyvarila mužovi košeľu v bylinkách, medzi ktorými nesmela chýbať úročnica (Bôľhoj lekársky, Vulneraria heterophylla), aby drotára ochraňovala pred urieknutím.
Spomínané úkony, ktoré využívali magickú moc pripisovanú rastlinám sú iba zlomkom z množstva magických praktík známych u obyvateľov Slovenska v minulosti.
Mgr. Katarína Kendrová
Prevzaté z:
http://pmza.sk/?p=1075#more-1075
