V najchudobnejších oblastiach severozápadného Slovenska sa koncom 18. stor. rozvinulo originálne vandrovné remeslo - drotárstvo. Toto remeslo sa zrodilo v oblasti, ktorú  tvorí trojuholník medzi mestami Bytča, Žilina a Čadca. Táto oblasť patrila do Trenčianskej župy, v ktorej boli v tomto období veľmi zlé hospodárske pomery  a neúrodná pôda prinútila obyvateľov hľadať si iný spôsob obživy ako poľnohospodárstvo. Trvalé hospodárske zaostávanie severozápadného Slovenska  a jeho sociálne dôsledky rakúska vláda riešila tak, že cisárskym patentom z roku 1852 poskytovala drotárom určité výhody pri vykonávaní podomového obchodu, čo len podporovalo ďalší vzrasť ich počtu (Pavlík, 2007). Drotári spočiatku pracovali pre potreby obcí a okolitých miest, no po neskoršom nasýtení trhu  vandrovali ďalej a  odchádzali do rôznych oblastí Európy i  sveta. Práca s drôtom,  neskôr s plechom sa stala hlavným zdrojom ich príjmov. Aj napriek tomu, že  vandrovanie prinášalo drotárom veľakrát veľa útrap, domov sa  vracali  so zarobenými peniazmi, ktoré pomohli zlepšiť situáciu  mnohých rodín žijúcich na  severozápadnom Slovensku. Zistiť presný počet drotárov dnes nie je  možné a údaje o počte drotárov sa rozchádzajú. Za najreálnejší a najpravdepodobnejší možno považovať údaj zo štatistiky o Trenčianskej župe publikovanej v roku  1877. Uvádza sa v nej, že zo župy  ročne do sveta odchádzalo  okolo 10 000 drotárov. (Pavlík, 2007).

Celý článok

Prevzaté z : www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ_2006_2007/Kolokvium_2007_
Straznica/Sobolova_Bozena_S.doc