Materiálna chudoba severozápadného Slovenska prinieslala pred vyše tristo rokmi zrod fenoménu, jedinečného vo svetových dejinách. Za jeho neformálne centrum sa považuje obec Veľké Rovné, akési hlavné mesto Drotárie – kraja drotárov. Stovky z nich opustili rodný kraj a ich prvé cesty viedli aj po Uhorsku, teda po území dnešného Maďarska. Preto sa práve v maďarských múzeách nachádza množstvo artefaktov so vzťahom najmä k remeselnej výrobe drotárov, ale aj k opravám hlineného a plechového riadu. Keďže u našich južných susedov po nástupe socializmu nepotlačili živnostenský stav tak tvrdo, stretávali sa tamojší obyvatelia s drotármi aj neskôr a dnešná stredná generácia si spomína na nich, ako putovali z dediny do dediny ešte aj na prelome 70.–80. rokov.

Pomerne široká známosť drotárstva v Maďarsku bola len jedným z hybných momentov putovnej výstavy. Ďalším bola spolupráca, nadviazaná medzi Žilinským samosprávnym krajom a Békešskou župou. Jej pilotným projektom bola práve výstava Považského múzea v Žiline. Toto, dobre známe ako drotárske múzeum uzavrelo zmluvu so župnými múzeami v Békešskej Čabe a v Egeri o vzájomnej výmene výstav a spolupráci.

Výstava Drotárstvo – drotárske remeslo a umenie zo Slovenska, autorsky pripravená pracovným tímom vedeným kurátorkou Mgr. Monikou Škvarnovou sa usilovala prostredníctvom širokej škály drôtených úžitkových výrobkov i umeleckých prác, nástrojov, dobového odevu a fotografií priblížiť bohatú históriu drotárskeho remesla a upozorniť na všetky jeho osobité prejavy. Boli na nej zastúpené predmety počnúc od najzákladnejších ako pasca na myši až po umelecké diela výtvarníka Jaroslava Drotára. Výstava prehľadným spôsobom predmetmi a umeleckými dielami dokumentovala dejiny slovenského drotárstva a jeho expanziu do sveta od najstarších čias až po súčasnosť. Najmä tá bola pre maďarské publikum prekvapením. Variabilita umeleckých možností drôtu v posledných rokoch zaujala mnohých výtvarníkov, remeselníkov či dizajnérov, svojsky rozvíjajúcich tradície drotárstva. Mnohotvárnosť práce s drôtom im dala možnosť maximálne využiť fantáziu a tvorivosť. Umelecké a dekoratívne predmety, napríklad plastiky a šperky sa tak stali predmetom neobyčajného záujmu návštevníkov.
Výstava sa uskutočnila pod záštitou MK SR a bola podporená grantovým systémom MK SR a v prípade Egeru aj maďarského ministerstva kultúry. Prvá vernisáž sa uskutočnila 1. apríla 2006 v župnom múzeu Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe pod záštitou generálneho konzula SR Štefana Daňa. Výstavu otvoril riaditeľ Považského múzea v Žiline. V Békešskej Čabe, známej početnou slovenskou menšinou, boli výstava i materiály pripravené v maďarčine aj slovenčine. Publikácia k nej vyšla trojjazyčne – slovensky, maďarsky a anglicky. Publikum aj médiá Békešskej župy ju prijali mimoriadne pozitívne a venovali jej značnú pozornosť. Podujatie zaiste prispelo aj k zlepšeniu poznania ľudí a kultúr oboch krajín.
Ďalšou zastávkou výstavy bolo historické mesto Eger, konkrétne Egerský hrad, kde v spolupráci s hradným múzeom Istvána Dobóa v Egeri a s múzejnou organizáciou Hevešskej župy bola inštalovaná v nádherne zrekonštruovanom biskupskom paláci na Egerskom hrade. Prízemné priestory paláca umocnili svojou gotickou architektúrou kultúrny zážitok publika. Eger, známy ako turistické centrum sa hrdí najnavštevovanejším múzeom v celom Maďarsku, preto boli texty pripravené aj v angličtine. Výstava bola súčasťou osláv Medzinárodného dňa múzeí a hneď od otvorenia sa stala centrom pozornosti aj zahraničných návštevníkov. Ako prví ju navštívili japonskí turisti.
Riaditeľ múzea v Egeri, etnológ PhDr. Tivadar Petercsák, sa dlhé roky venuje drotárstvu a je autorom viacerých štúdií o činnosti drotárov v Maďarsku. Jeho práce pomohli pracovníkom Považského múzea aj pri príprave scenára. Otvorenie obidvoch výstav bolo spojené s drotárskym workshopom a najmä Škola drôtovania v podaní konzervátora a reštaurátora Považského múzea Ladislava Fapšu sa stretla s mimoriadnym záujmom verejnosti. V Egeri sa predvádzanie uskutočnilo aj v priebehu výstavy v mesiaci júli.
Mgr. Monike Škvarnovej sa podarilo zrealizovať výstavu veľmi prehľadným a zrozumiteľným spôsobom, aby sa návštevník, ktorý nikdy predtým nepoznal práce drotárov mohol oboznámiť s ich životom a prácou. Výstava predstavuje stručné dejiny drotárstva mimoriadne citlivo a s dôrazom na zručnosť jednoduchých ľudí zo severozápadného Slovenska. Jej inštaláciu realizovali M. Škvarnová a Janka Adamusová za pomoci maďarských kolegov.

Marián Mrva: Slovenské drotárstvo v Maďarsku, publikované na http://www.snm.sk/muzeum/?clanok=157