Sample ImageMedzi drotármi boli vždy muži, ktorí mali okrem zmyslu pre praktický úžitok vecí aj cit pre tvary a farby. Inšpirovaní motívmi zo sveta rastlín, zvierat, krajkárskeho a pletiarskeho umenia dokázali spraviť divy z obyčajného drôtu. A poniektorí to dokážu aj dnes. Presvedčil nás o tom drotár Štefan Smržík z Námestova. Spája dokopy hneď dve remeslá - kováčstvo i drotárstvo.
„Brat mi daroval misku a ja som nevedel pochopiť, že z drôtu sa dá vytvoriť taká nádhera. Z materiálu, s ktorým sa dá len „látať“. Pomaly som to skúšal aj ja a zapáčilo sa mi to. Ako prvý som spravil v roku 1998 maličký medený košíček.


DRÔT
Kovové vlákno získané ťahaním alebo valcovaním, píše sa v slovníku. V rukách Štefana Smržíka materiál, z ktorého dokáže vytvoriť Eiffelovku či veterný mlyn, podľa krajiny, kde sa prezentuje. „Začínam s kostrou, ktorú robím z najhrubšieho drôtu. Potom zoberiem viazací drôt a ďalší, s ktorým obvíjam, napríklad telo zvieraťa. Väčšieho kohúta robím aj týždeň. Keby som ho mal nakresliť, určite by sa nepodobal,“ smeje sa Štefan. Netrúfa si odhadnúť, koľko drôtených vecí už urobil. Ani to, koľko drôtu na ne použil.

PREKVAPENIE
„Keď ľudia v Námestove videli po prvý raz plagáty, že Štefan Smržík, umelecký drotár, vystavuje, boli prekvapení. Nakoniec som zaznamenal celkom priaznivé ohlasy. Svoje práce som prezentoval aj v Oravskom osvetovom stredisku a dolnokubínskom kultúrnom dome,“ povedal o výstavách na Orave Štefan Smržík.
Nechýbal ani na remeselníckych jarmokoch, na stretnutiach drotárov v Žiline či na Dňoch majstrov v Bratislave. V našom hlavnom meste sa každoročne schádzajú remeselníci z celého Slovenska.
ÚĽUV
Skratka Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave je dobre známa všetkým výrobcom. Podmienkou spolupráce s touto kultúrnou inštitúciou je dokonalé ovládnutie príslušnej techniky a dôkladné vypracovanie výrobku. Až potom je pod značkou ÚĽUV distribuovaný do obchodov a na výstavy. Spomeňme medzinárodný veľtrh v Monaku a celosvetovú výstavu v Hanoveri. Štefan sa nemôže podľa vlastných slov rozlúčiť so svietnikmi, možno preto, že s nimi začínal. „Vždy mi je akosi ľúto, keď ich mám zabaliť a poslať do Bratislavy. Ale zase spravím ďalšie,“ hovorí drotár, otec piatich detí. Najstarší syn má 22 a najmladšia dcéra 12 rokov. Všetky Štefanove deti už drôtovanie vyskúšali. Drží to Michaelu, ktorá robí brošne a rôzne ozdoby z postriebreného drôtu a gorálok. „Rodina moju práce oceňuje, ale tiež sa jej nepáči, keď je v každom kúte drôt,“ konštatuje s úsmevom Štefan. Jeho srdcu sú najmilšie zvieratá. V zbierke nechýbajú kone, papagáje, sliepky, kohúty... Pri pohľade na ne sa až človeku nechce veriť, že sú z drôtu. Svojou prirodzenou krásou berú dych.
ODDYCH
Tak charakterizoval drotár Štefan svoj koníček. Už dvadsať rokov pracuje pri lise v ZŤS Námestovo, kde sa nedá vyhnúť stereotypu. Drotárstvo aj kováčstvo je, práve naopak, o výrobe jedinečných a originálnych výrobkov. Štefanove krbové súpravy a koše na drevo sa priam pýtajú postaviť ku kozubu. Košíky v tvare sliepok na veľkonočné vajíčka dodajú Veľkej noci tú správnu atmosféru a mohli by sme pokračovať. Misky, vešiaky, stojace poličky, vtáčie klietky, lampy, prstene, náramky a ďalšie výrobky si našli majiteľov takmer na celom svete. Najviac je ich asi vo Francúzsku, kde Štefan už trikrát vystavoval.
MÁ TO V KRVI
„Vo Vavrečke, odkiaľ pochádza otec, žili vychýrení kováči Smržíkovci,“ povedal Štefan, ktorý najčastejšie drôtuje pri okne v kuchyni pri počúvaní rádia. „Svietniky robím v dielni, kde zváram, vyhňu mám vonku, tam kujem. Výrobky černím podľa starého tradičného spôsobu. Ak by prišli do kontaktu s vodou, zhrdzaveli by,“ rozpráva Štefan. Akoby na okraj sa zmieňuje aj o svojich oceneniach, a nebolo ich málo. Ušli sa aj jeho bratovi žijúcemu v Martine, ktorý vyrába drôtené modely pre Volkswagen.
Z HISTÓRIE
Koncom 17. storočia sa začala epocha drotárstva, ktorá pretrvala až do začiatku 1. svetovej vojny. Rozhodujúci podiel na vzniku drotárskej živnosti mali hrnčiarne, ktoré vynálezom rýchlo sa krútiaceho kruhu zažili veľký rozmach. Veľké rozšírenie riadu a nádob z hliny a keramiky vytvorilo predpoklad pre dopyt po ľuďoch, ktorí ich dokážu opraviť. Hrnčiari s Moravy si dokonca dávali opletať nové hlinené nádoby, aby zvýšili ich trvanlivosť. Neskôr sa veľkej popularite tešili drôtené odkvapkávače pod riad, pučidlá zemiakov, dvojzubé a trojzubé vidličky na mäso, hranaté a oválne rošty na mäso, vešiaky na kľúče, cedidlá na čaj, háky na vešanie uterákov, vtáčie klietky...

Erika Juráková, Orava, Archív: 21.03.2006 / číslo 12
Prevzaté z: http://www.novinyorava.sk/index.php?act=show&c_id=3069