Na úvod iba niekoľko stručných informácií. V novembri tohto roku (2006) prebehla médiami informácia o tom, že sa pred verejnosťou načas zatvoria brány Považského múzea na jeho takpovediac sídelnej bašte – Budatínskom zámku. Stačí pripomenúť, že hoci počiatky múzejníctva v severoslovenskej Žiline siahajú až do 20. rokov 20. storočia, práve presun múzea do Budatína v roku 1948 znamenal podstatnú zmenu v organizácii  práce, expozičných činnostiach a ďalších tvorivých postupoch. Pripomenúť treba i to, že múzeum (s krajskou pôsobnosťou, zriaďované žilinským VÚC) tvorivo spravuje viaceré turisticky lukratívne pracoviská a expozície – NKP Hrad  Strečno i Sobášny palác v Bytči, Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v Čičmanoch, Jánošíkovu expozíciu v Terchovej. Predsa však ide o pomerne veľký zásah do činnosti. Aj preto sme sa o súčasnom dianí v Považskom múzeu Žilina porozprávali s jeho riaditeľom Dr. Mariánom Mrvom.

 - Pán riaditeľ, vaše múzeum zastrešujúce činnosť viacerých pracovísk a ich expozícií (podrobnejšie v predchádzajúcej časti) sa v novembri tohto roku dožilo jednej veľmi podstatnej zmeny. Hovoríme o výrazných zmenách v sídle múzea, v areály Budatínskeho zámku. Tento bol sprístupnený verejnosti pred úctyhodným polstoročím, no čas je nepodkupný, zanechal svoj podpis aj na tejto funkčne zachovanej pamiatke. Zároveň, okrem generálnej rekonštrukcie, prichádzajú na „miesto činu“ aj archeológovia a ďalší odborníci. Povedzte našim čitateľom niečo bližšie o spomínaných skutočnostiach, resp., predošlite návštevníkom múzea, čo to pre nich znamená...

 *  Máte pravdu, Považské múzeum v Žiline, ktoré je jediným špecializovaným múzeom na svete, ktoré systematicky dokumentuje drotárstvo, prechádza v súčasnosti podstatnou zmenou. Od roku 1956 boli sprístupnené  nové expozície v Budatínskom  zámku, kde sa presťahovali zo starej mestskej radnice. Žiaľ, už v dobe presťahovania bol stav zámku, resp. hradu veľmi zlý. Začalo sa i s rekonštrukciou, ale keďže neprebiehala systémovo, nebola ani ukončená. Z toho dôvodu i múzeum muselo rozmýšľať nad riešením situácie. V roku 1995 kompetentné orgány odsúhlasili začiatok generálnej rekonštrukcie areálu. S prácami sa započalo v roku 1996 a postupne sa obnovilo niekoľko objektov a v súčasnosti už stojíme pred úlohou opraviť objekt regionálnej expozície a vlastný Budatínsky hrad. V roku 2006 sa pracovalo na štúdiách obnovy a projektoch pre stavebné povolenie. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, jej oprave musí predchádzať rozsiahly archeologický výskum, umeleckohistorický a pamiatkový. Odborníci intenzívne skúmajú areál a hľadajú všetky skutočnosti, ktoré by pomohli objasniť históriu Budatínskeho hradu.  Všetky tieto skutočnosti budú mať dosah i na návštevníkov. Expozície budú prenesené do náhradných priestorov, pri zámku ostáva jedine drotárska expozícia a z grantového systému INTERREG IIIB CADSES – CHIRON sa podarilo získať finančné prostriedky na vybudovanie informačného centra, ktorého úlohou okrem iného bude informovať o aktuálnom stave a zmenách.

 - Dá sa predpokladať, že takéto veľké, z istého pohľadu „formálne“ zmeny sú pravým časom aj na zmeny obsahové, dotýkajúc sa smerovania múzea i vyššie spomínaného zámku. Je to iba moja predstava alebo naozaj pripravujete podobné „prognostické“ materiály? A ak áno, kedy myslíte, že ich budete môcť realizovať?

  * Samozrejme, zmeny ktoré pripravujeme, nie sú len formálne, ale doslova i obsahové, napĺňajúce v plnom rozsahu už vypracovanú Koncepciu rozvoja múzea. V súčasnosti už sú spracované napr. scenáre budúcich expozícií, ako i celkové zameranie kultúrno-výchovnej činnosti a zatraktívnenia múzea pre verejnosť. Naša prognóza hovorí o tom, že areál po rekonštrukcii by sa mal stať skutočným oddychovým miestom pre Žilinčanov a návštevníkov mesta, ktorí oprávnene kritizujú jeho momentálny, desiatky rokov schátraný stav.

 -  Z kalendária podujatí na rok 2007 je už teraz jasné, že bohatá činnosť sústredená napríklad v takej turisticky „lukratívnej“ lokalite, akou je hrad Strečno, či medzi objektmi ľudovej architektúry v Čičmanoch a Jánošíkovej Terchovej bude plynulo pokračovať ďalej. Podujatia ponúkate aj v ďalšej národnej kultúrnej pamiatke – v Sobášnom paláci v Bytči. Môžete byť konkrétnejší?

* V našom kalendáriu na budúci rok sa naozaj sústreďujeme na hrad Strečno, kde pripravujeme väčšiu časť podujatí. Napr. cyklus Umenie na hrade si už získal svoju popularitu, pretože sa snaží inou formou prezentovať niečo nové v rámci architektúry hradu. Spomeniem výstavu Geológia hradného brala, ktorá návštevníkom nepriblíži hrad, ale to, na čom je hrad postavený. Z ostatných podujatí by som spomenul najmä otvorenie novej expozície v kaplnke hradu, ktorú podporil grantový systém Ministerstva kultúry SR a ktorá zaháji neformálny začiatok podujatí venovaných Žofii Bosniakovej. Veľmi netradičným je podujatie Beh do hradných schodov, ktoré budeme realizovať už jedenástykrát. Rozširujeme zároveň tvorivé dielne pod názvom Letná akadémia. Nočné prehliadky už len dopĺňajú podujatia hradu.  V Sobášnom paláci v Bytči budeme prvýkrát prezentovať trienále Premeny drôtu, ktoré sa doposiaľ konalo na Budatínskom zámku. Mimochodom, od roku 1995 je to jediná komplexná prehliadka súčasnej práce s drôtom.  To by azda i stačilo – ako skromný výber z množstva podujatí. Záverom, aby sme nezabudli na prírodné vedy, v budúcom roku v Terchovej budeme realizovať v spolupráci s kolegami z Rožňova pod Radhošťom unikátnu výstavu a podujatie o vzácnej šelme našich lesov, rysovi ostrovidovi.

-  Viem, že v štádiu rokovania sú expozičné priestory v samom historickom centre Žiliny…

* Máte veľmi dobré informácie, naozaj za pomoci predstaviteľov cirkvi rokujeme o prenájme priestorov v historickom jadre mesta Žilina, kde by sme chceli najmä domácim obyvateľom priblížiť múzeum a dostať ho tak spätne do historického jadra mesta, odkiaľ sa muselo za nešťastných okolností vysťahovať na jeho okraj. Mnohí návštevníci sa dodnes čudujú, prečo je Žilina jediným krajským mestom na Slovensku, ktoré nemá múzeum v historickom jadre. I v rámci Európy je to pomerne netradičné. Žiaľ, naša dlhoročná snaha (po roku 1990) nepriniesla ovocie, pretože kompetentné osoby mali vždy iné starosti ako práve riešiť otázku umiestnenia múzea.

 - Trocha všeobecnejšie. Kultúra, predovšetkým tá tradičná a čo s ňou súvisí, sa dostala často až na samý chvost záujmu, prípadne do neúprosného lisu komercionalizácie. Zjednodušene povedané, všetko akoby pomýlená Zlatá priadka všemocného trhu spriadla na tovar, ktorý má prinášať výhradne zisk. Osobne si myslím, že skutočné hodnoty sa nerozplynú, nebudú pretavené na stádo zlatých teliat. Vďaka ľuďom, ktorí nestratili súdnosť a cit, ale aj vďaka inštitúciám, ktoré sa starajú o ich zachovanie a sprístupnenie ďalším generáciám…

* V plnej miere s Vami súhlasím, kultúra, najmä tzv. regionálna sa dostáva mimo centrum záujmu nielen kompetentných. Všade vládne komercionalizácia. Ani v našom prípade nie je podstatná kvalita akcie, ale dôležité je, koľko sme zarobili a koľko „kusov“ návštevníkov u nás bolo. Táto určitá stádovitosť návštevnosti má ďaleko od skutočných hodnôt a ich presadzovania v spoločnosti. Zatiaľ čo kolegovia v iných krajinách riešia problémy odbornosti a kvality príprav expozícií, my musíme mať na zreteli predovšetkým zárobok. Nám napríklad, za bývalého vedenia VÚC, z roka na rok zvýšili povinné príjmy o takmer 90 %. Z kultúry sa stáva šport na krátke trate, kde cieľom je krátkodobý efekt, zatiaľ čo skutočná kultúra je beh na veľmi dlhé trate s ďalekosiahlymi dôsledkami pre budúcnosť. Som však optimista a domnievam sa, že v tomto prípade i u nás by mohlo dôjsť k zmene v pomerne krátkej dobe.

 - Ešte sa vrátime k drotárskej časti nášho rozhovoru. Lebo hovoriť o Považskom múzeu v Žiline a nespomenúť tento fenomén, to je ako v súvislosti s Bratislavou zamlčať, dajme tomu, Bratislavský hrad. Hoci viac je uvedené na iných častiach tejto strany, predsa sa opýtam. Nájdu aj v roku 2007 milovníci tohto naozaj jedinečného slovenského fenoménu, ktorým drotárstvo – historické i súčasné – je, u vás nejakú pomyselnú čerešničku na drôtovanej torte?

* Naše múzeum je späté s drotárstvom už od roku 1942, odkedy sa snažíme dokumentovať tento svetovo unikátny fenomén, ktorý nemá  svojho „pokrvného brata“ v žiadnej inej krajine sveta. Rezbári sú všade, podobne ako kováči, tkáči, atď. Ale drotárov nájdeme len na Slovensku, a keď ich nájdeme v zahraničí, tak čoskoro zistíme, že tí sa to naučili od našich slovenských. I v roku 2007 milovníci drotárstva nájdu naše podujatia nielen mimo Žilinu a v zahraničí, ale i u nás doma. Pripravujeme nielen spomínané Premeny drôtu, ale i výstavu venovanú výročiu významnej drotárskej šperkárky Remigie Biskupskej. Bude, samozrejme, pokračovať Drotársky festival, Škola drôtovania alebo už veľmi tradičné Stretnutie drotárskych majstrov. Tou povestnou čerešničkou na torte by mala byť výstava pani Biskupskej, a dúfame, že aj realizácia spoločného projektu drotárie – zámerne písaného s malým d, ktorú zaštituje hlavné mesto slovenského drotárstva – obec Veľké Rovné.

- Mimochodom, v roku 2007 si Považské múzeum pripomenie 65. výročie svojho vzniku. Čas osláv je chvíľou na spomienku i pohľadom ponad horizont najbližšej budúcnosti. Ako budete oslavovať a plánovať vy?

* 65. výročie nášho vzniku pre nás nebude ani dôvodom na oslavy, skôr bude mať výsostne pracovný charakter, keď chceme na širšej platforme viac diskutovať o postavení múzea v regióne i vzťahu spoločnosti k múzeám ako takým. Zároveň by malo byť i motorom na rok 2008, ktorý sa nesie v znamení významných výročí, na ktorých múzeum v súčasnosti pracuje. Takže oslavovať budeme pracovne, napr. prípravou podujatí k 800. výročiu prvej písomnej zmienky o Žiline alebo prípravou Zborníka o Budatínskom zámku. Samozrejme, nezabudneme na verejnosť tak, aby si viac uvedomovala význam múzeí na výchovu a vzdelávanie, ako i na istý pocit patriotizmu, ktorý nám, žiaľ, stále chýba. Oproti iným národom.

- Opäť žijeme voňavý čas predvianočný. Zvonivú časť roka, ktorá akoby ľudí robila lepšími. Alebo im aspoň pripomínala,
akými by mali byť. Aj múzeá tradične pripravujú špecializované podujatia, ktorými prispievajú k podobnému, aspoň chvíľkovému, ozdraveniu našich sŕdc a duší. Ako je to v Považskom múzeu?

* Vianočný čas býva časom zamyslenia sa, ľudskej spolupatričnosti a porozumenia. Pre nás je to okrem toho i čas prípravy už tradičného vianočného podujatia. Zlý technický stav Budatínskeho zámku nám však tento rok neumožní organizovať toto podujatie v priestoroch, na ktoré boli návštevníci zvyknutí. Podujatie sa bude konať v spolupráci s niektorými občianskymi združeniami v kostole na Vlčincoch, kde by sme chceli priblížiť verejnosti atmosféru Vianoc v období tzv. vianočného zhonu a stresu. Verím, že ani zmena prostredia neodradí návštevníkov od návštevy. Dúfame, že po piatich rokoch budeme môcť opäť privítať našich hostí vo vynovených priestoroch Budatínskeho hradu.

Zhováral sa Igor VÁLEK
Prevzaté z - http://www.matica.sk/snn/2006/25/oslavo~1.htm