V Čadci bývajú i potomkovia kedysi slávnych drotárov. Prastarý otec Hozák z Veľkého Rovného putoval ako drotár po Rusku - po čase založil v Odese drotársku dielňu. Mal syna Alexandra, ktorého v roku 1909 zobral ako trojročného so sebou, aby ho vyučil drotárčine vo svojej manufaktúre. Trochu podrástol, chodil do ruskej školy a vo svojich trinástich rokoch už vyrábal veci, ako ostatní dospelí. Počas revolúcie (VOSR) v roku 1918 ho otec poslal domov - do Veľkého Rovného. Pretĺkal sa, ako sa dalo, drotárčil i gazdoval doma. O jeho živote je v knihe Vladimíra Ferka "Svetom moje, svetom" jedna kapitola (str. 241-249). Zomrel vo Veľkom Rovnom, kde je i pochovaný.

Jeho syn Jozef sa pustil do života inou cestou - netušiac, že ako dôchodca sa i on stane drotárom. V súčasnosti sa venuje opletaniu skla a keramiky.
Jozefov syn Robert (Hozák IV.) maturoval v strojárskom odbore v Kysuckom Novom Meste. Do života vykročil v okamžiku, keď krachovala známa ložisková fabrika ZVL. Prácu teda na Kysuciach ani po dlhom hľadaní nenašiel. Skúsil s nástrojmi svojho pradeda a deda Alexandra robiť také účelné, ale i krásne veci, ako kedysi robili oni. Prvé výrobky ručne vyrobené boli jednoduché - ale páčili sa. Neskôr si trúfal i na náročné - všetko sa mu darilo. V roku 1993 ho navštívil jeden Nemec, ktorý sa o ňom dozvedel - kúpil všetko.
Robert vykročil dobre - v roku 2004 bol vo februári na Dňoch slovenskej kultúry v Mníchove, v apríli predvádzal svoju prácu v Bruseli, v júni v Česku v Karvinej na oslavách 10. výročia vzniku Obce Slovákov v ČR,...
Prajeme mu, aby ho jeho šikovné ruky poslúchali, aby mal veľa nápadov. Meno Hozák má svoj zvuk: Hozák IV.

z www.e-kysuce.sk , 2004