Slovensko má celý rad historických unikátov, ktoré sú jedinečné a neopakovateľné. Výnimočné miesto medzi nimi patrí drotárstvu. Predstavuje fenomén zrodený v hornatej oblasti severozápadného Slovenska. Slovenskí drotári okrem drôtovania a flekovania domáceho riadu vymysleli široký sortiment drotárskych výrobkov od pascí na myši až napríklad po vtáčie klietky. Sú však medzi nimi aj predmety, ktorých pôvod nie je celkom jasný a ktoré sú skôr atypickými drotárskymi produktmi. Medzi ne rozhodne patria kraslice opletené drôtom.

Ich história je zahalená rúškom tajomstva. Prvýkrát takéto kraslice spomína Karol Guleja, ktorý získal vzorky pre prvú drotársku výstavu v Dlhom Poli v roku 1940. Žiaľ, tieto prvé exempláre sa v múzeu nezachovali. Ďalšia zmienka sa objavuje v roku 1963, keď sa objavuje fotografia deviatich kraslíc opletených drôtom zo spišskej obce Stráňany. Na základe tejto fotografie sa začala technika opletania kraslíc drôtom rekonštruovať. Prvý pokus paradoxne uskutočnila v Čechách pani Maříková, ktorá začala viesť i kurz opletania. Jeden z jej žiakov, Petr Musil, ďalej techniku rozvíjal a zdokonaľoval. Po roku 1990 Považské múzeum v Žiline, ako jediné drotárske múzeum na svete, začalo v spolupráci s P. Musilom opletanie kraslíc dokumentovať. V roku 1993 múzeum pripravilo prvú výstavu kraslíc opletaných drôtom na svete (autor PhDr. M. Mrva), v rámci ktorej sa prezentoval jeden český a traja slovenskí drotári. Práve pri príležitosti konania výstavy sa zistilo, že aj iní autori sa pokúšali opletať kraslice. Výstava a kurzy P. Musila spôsobili masové rozšírenie techniky opletania kraslíc rôznymi typmi drôtov a rôznymi vzormi. Niektoré vzory sa dávali dokonca patentovať. Pri príležitosti konania výstavy múzeum získalo do svojich zbierok takmer 300 drôtom opletaných kraslíc zo Slovenska i z Čiech. Pri väčšine autorov ide skôr o koníček ako o výrobnú činnosť.
Zrodil sa fenomén, ktorý dodnes rezonuje nielen na Slovensku a v Čechách, ale už aj v zahraničí. Množia sa výstavy, podujatia s drotárskou tematikou. Počet autorov rastie prakticky geometrickým radom.
V roku 2000 nás, po vzájomných rokovaniach o drotárskej prezentácii v Nemecku, oslovilo partnerské múzeum z mesta Altena s ponukou usporiadať pri príležitosti Veľkej noci samostatnú reprezentatívnu výstavu drôtom opletaných kraslíc v nádhernom objekte altenského hradu, ktorý spravuje Deutsche Drathmuseum . Po troch rokoch jednania a prípravy bola výstava pod názvom Gebogen und Gebunden slávnostne otvorená za prítomnosti zástupcov štátnej správy a kultúry. Komisárkou výstavy bola Mgr. Katarína Pešková, výtvarnú stránku realizovala Mgr. Petra Máliková. Výstava mala podtitul Slovenské drôtené kraslice z Považského múzea v Žiline.
Na výstave sa prezentovalo šestnásť autorov zo Slovenska: Viktor Benko-Griter z Poproče, Eva Chrípková, Mária Krajčová, Štefan Mlich, Valéria Pavelová, Mária Porubčanská a Františka Višňovská zo Žiliny, Ladislav Fapšo z Považskej Bystrice, Viktória Javorová zo Serede, Miroslav Kalman z Petrovíc, Blažena Kriváková zo Žiaru nad Hronom, Ľubica Kulová z Čadce, Erika Majerská z Bratislavy, Zita Mariášová z Liptovského Mikuláša, Ladislav Mikulík zo Senice a Ľuboš Škulec z Kysuckého Nového Mesta. Tristosedemnásť vystavených kraslíc predstavilo šestnásť rôznych spôsobov opletania a tristosedemnásť rôznych vzorov, od klasického remeselného spracovania až po malé umelecké diela, napr. so zoomorfnými motívmi. Našťastie drôt ponúka neobmedzené možnosti tvarovania.
Na vernisáž výstavy prišli zberatelia z rôznych častí Nemecka. Prvé ohlasy boli mimoriadne priaznivé, pričom mnohí sa stretli s podobnou technikou prvýkrát v živote. Počas vernisáže predvádzal praktické ukážky techník konzervátor Považského múzea Ladislav Fapšo. Výstava podnietila v Nemecku záujem o tieto techniky, o čom svedčí ohlas až do dnešných dní.
Kritiky na výstavu v miestnej tlači boli mimoriadne priaznivé. Za všetky titulok z Altenaer Kreisblatt: "Fantázia je to najdôležitejšie v práci drotárskych umelcov".
Výstava bola sprístupnená pre verejnosť od 14. do 25. marca 2003. Počas nej prebiehal kurz opletania kraslíc.

Marián Mrva 

Prevzaté z http://www.snm.sk/old/muzeum/muze2003_3g.htm