Prezeral som si prednedávnom webovú stránku Drotárie. Potešil ma zvýšený záujem o slovenské ojedinelé remeslo – drotárstvo. Píšem Vám najmä z dôvodu doplnenia niektorých  faktov z  novodobých dejín slovenského drotárstva.
Pracoval som takmer tridsať rokov v Drôtovni Hlohovec v oblasti propagácie od roku 1990 ako vedúci oddelenia reklamy. V roku 1994 sa vedenie firmy rozhodlo realizovať v nej chránenú dielňu Umelecko úžitkového drotárstva. Poverený jej umeleckým smerovaním bol umelecký drotár pán Ladislav Jurovatý st. z Bratislavy.

Na základe jeho nesmierneho úsilia boli postupne zaškolení do umenia práce s drôtom takmer 20 zamestnanci. Títo pod jeho vedením si pomerne veľmi rýchlo osvojili rôzne techniky a začali produkovať drôtené umelecké výrobky prevažne spotrebného charakteru. Najväčšiu časť takmer vyše 100 druhového výrobného programu väčšinou spotrebného charakteru tvorili rôzne košíky, vázy, vešiaky, stojany na sviece a zrkadlá, spony  a ihlice do vlasov, náušnice  a pod.

Významnou súčasťou existencie tejto dielne bola účelová propagácia nielen spomínaných výrobkov, ale i pomerne podrobná propagácia histórie slovenského drotárstva spracovaná v úzkej spolupráci s pracovníkmi Považského múzea v Budatíne. Výrobky dielne propagovala firma na samostatných výstavách v slovenských kultúrnych centrách v Budapešti, Viedni, Varšave. Prvou samostatnou výstavou produktov dielne bola ich prezentácia v Mestskom múzeu v Bratislave, neskôr aj v Hlohovci. V priestoroch bojnického zámku  v priebehu 3 týždňov navštívilo výstavu takmer 18 000 návštevníkov. Firma pravidelne vystavovala výrobky z drôtu aj na mnohých špecializovaných výstavách napr. Coneco a pod. Výrobky dielne nachádzali  svoje uplatnenie prevažne v rôznych predajniach suvenírov v Bratislave neskôr i v iných mestách Slovenska a v zahraničí. V rámci rozvoja umeleckého drotárstva na Slovensku firma bezplatne dodávala svoje výrobky mnohým drobným drotárom na základe ich požiadaviek. Tento rozvoz zabezpečovali prevažne pracovníci Marketingu počas svojich služobných ciest v rámci celého Slovenska. Firma bola tiež jedným z hlavných sponzorov každoročného stretávania sa slovenských drotárov na budatínskom zámku a zabezpečila a financovala farebnú tlač informačného katalógu pre Považské múzeum v Žiline.
Samozrejmosťou existencie dielne bol prehľadný aktualizovaný farebný výrobný katalóg realizovaný grafickým oddelením firmy. Jednotlivé výstavy bývali realizované na vysokej umeleckej úrovni s kultúrnym programom, ktorý zabezpečoval väčšinou Ján Berky Mrenica so svojou kapelou.
Hoci predpokladám, že niektoré tieto fakty sú Vám známe dovolil som si ich opäť oživiť. Domnievam sa, že činnosť dielne hoci trvala len do roku 2000 sa natrvalo zapísala do dejín histórie slovenského novodobého drotárstva. Vlastním z činnosti dielne pomerne obsiahlu fotodokumentáciu.
Prajem Vám v záslužnej práci propagovania slovenského drotárstva veľa úspechov a štedrých sponzorov, pretože je to niečo tak originálne, čo nám iné štáty môžu len závidieť a oni nám to aj závidia, hoci sa u nás stále tvárime že o tom nevieme...

Jozef Záhradník