V roku 1720, kedy sa obec spomína pod názvom Vyszoka-Makov, žilo v nej 44 poddanských rodín. V priebehu 18.st. nastal prudký rast obyvateľov obce. V roku 1784 mala obec 3147 obyvateľov. Zvyšujúci sa počet obyvateľstva sa prejavil vo výstavbe kostola (1752), fary (1762) a k vzniku triviálnej cirkevnej školy posledných desaťročiach 18. st.

Už v roku 1741 sa použila prvá pečať obce. V jej znaku bol lev pod stromom držiaci tri ruže. Základným zdrojom obživy bolo naďalej poľnohospodárstvo. V druhej polovici sa 18. st. sa už pestovali aj zemiaky. Dôležitú úlohu zohrávalo lesné hospodárstvo, najmä ťažba dreva (drevorubačstvo), doprava (pltníctvo, povozníctvo) a spracovanie dreva (v roku 1770 bolo v obci 8 píl, šindliarstvo). V období vegetačného kľudu sa časť obyvateľstva zaoberala rôznymi doplnkovými zamestnaniami - výrobou domáckeho a poľnohospodárskeho náradia z dreva, spracovaním textilných vlákien a ovčej vlny a výrobou textílii a odevov. Počas leta odchádzala časť obyvateľov na sezónne poľnohospodárske práce na „dolniaky“.

V 19. st. sa rozšírilo drotárstvo, obec sa stala jedným z jeho hlavných centier. Niektoré mená žiaria na drotárskom nebi ako stálice. Patria k nim nepochybne i rodáci z Vysokej. Imrich Dočár - nazývaný aj „Pán svetla“, Štefan Hunčík - „Drotárský kráľ“, Imrich Krutošík, Martin Chalan… Títo povzniesli vandrovné drotárstvo na dielenské opravárenstvo, dobre prosperujúce manufaktúry a továrenský priemysel.
Ťažké životné podmienky viedli časť obyvateľstva k dočasnému alebo trvalému odchodu z obce, už v 30. rokoch 19. st. sa na „Dolnú zem“ vysťahovalo 9 rodín, väčší rozmach nadobudlo vysťahovalectvo na konci 19, st. a prvých desaťročiach 20. st., časť vysťahovalcov odchádzala do Ameriky. Medzi vysťahovalcami alebo ich potomkami je mnoho významných osobností, najznámejším je kozmonaut E. A. Cernan, ktorého starí rodičia z otcovej strany sa vysťahovali z obce na začiatku 20. st.

Počas II. svetovej vojny sa obyvateľstvo aktívne zapojilo do protifašistického odboja, v priestore obce pôsobili viaceré partizánske skupiny. Pre obyvateľov osady Semeteš sa tragickým stal 20. apríl 1945, kedy zavraždili príslušníci vlasovských jednotiek v osade Semeteš 21 mužov a chlapcov vo veku od 16 do 61 rokov. Vydrancovali a zapálili 13 domov. Tragédiu vďaka náhode prežil Štefan Cipár - drotár, ktorého svedectvo o masakre na Semeteši sa stalo základom pre neskoršie historické zdokumentovanie tejto udalosti.

V druhej polovici 20. st. sa zmenil život obyvateľstva, poľnohospodárstvo prestalo byť hlavným zdrojom obživy, obyvateľstvo pracovalo v rôznych priemyselných závodoch v obci (v r. 1947 vznikol drevársky závod Nový domov) a okolitých mestách, časť naďalej dochádzalo do práce na Ostravsko, časť obyvateľstva pracovala v roľníckom družstve, ktoré vzniklo v r. 1949. Postupne zanikli doplnkové zamestnania, menil sa aj spôsob života obyvateľov. Prejavilo sa to najmä v architektúre, kde drevené zrubové domy boli postupne nahradzované murovanými obydliami. Časť dreveníc v ústredí a osadách zostala aj naďalej, spravidla už len ako rekreačné alebo hospodárske stavby a v súčasnosti nám dokumentujú tradičnú ľudovú architektúru obce.
Ďalšie informácie o obci - www.vysokanadkysucou.sk