erb velke rovneVeľké Rovné leží uprostred Javorníkov (od 370 do 910 m. n. m. v chotári obce s rozlohou 4 060 ha) v kotline rieky Rovnianky. Najstaršou spomínanou časťou sú Rimanovice (1408 Rimanowicz), v súčasnosti má 4 030 obyvateľov. Dávnym zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo a chov oviec. Okrem kolonizačnej zástavby v strede obce žili v početných osadách s bohatstvom miestnych názvov a zvykoslovia. Niektoré tradície udržujú súbory Rovňan a Rovňanček. Tradičný valašský kroj sa u mužov rýchlo menil na mestský odev. Hlavnou príčinou bolo drotárstvo.

Spočiatku sezónne a podomácky dopĺňalo zamestnania mužov. Neskôr putujúci drotári navštevovali krajiny Európy, Ázie a Ameriky, často sa tam usídľovali a zakladali dielne. Okrem úžitkových technických výrobkov vyrábali aj úžitkové a ozdobné predmety, aj z postriebreného drôtu. Niektoré sú v expozícií Považského múzea v Budatíne pri Žiline. O drotárstve písali Vladimír Ferko: Svetom, moje , svetom ... , predtým Matúš Kavec: Grapy a V rudých hmlách.

Myšlienkový a duchovný svet sa sústreďoval okolo kostola, fary a rodinného stola. Rímskokatolícky kostol (drevený 1700, terajší 1753, v dnešnej dĺžke 45 m od 1902) je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Vo farskej budove (1774) sídlil pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva, najpočetnejší svojimi 70 aj svetskými členmi aj z okolitých stolíc, ktorých všestrannú činnosť podnecovali farár Jozef Otrokóczy a kaplán Jozef Ševčík. Pamätná tabuľa je umiestnená na budove fary. Na drotárstvo nadviazalo Drotárske družstvo (v r. 1922 malo asi 50 členov), od roku 1922 Drotár účastinná spoločnosť. Pohľad do histórie obce sprostredkúva jej múzeum v Obecnom dome - ústredí. Prekrásna príroda umožňuje letnú i zimnú turistiku, čiastočne na území CHKO Kysuce, územím vedie cyklotrasa Kysuckej magistrály.

Najviac sa po svete rozšírili drotári z Veľkého Rovného. Chodili na Moravu i do Čiech, no najviac ich bolo vo vzdialenejších krajinách. Usadili sa a zakladali dielne v Rakúsku, Maďarsku, Nemecku, Švajčiarsku, na Balkáne, v Terste, v Poľsku, prví prišli do Ruska i Ameriky. Jozef Belon vlastnil veľkú dielňu v Tbilisi a v Baku bol spolu s Jánom Knócikom vlastníkom ďalšej dielne. Do USA prišli ako prví bratia Komadovci, ktorí si založili vo Philadelfii obchod s drôtom a drôtenými výrobkami. Po nich prišiel do USA M. Grúnik, ten prevandroval celé USA a nakoniec sa usadil v Buenos Aires v Argentíne. Drotársku emigráciu do Ameriky podnietil Juraj Drndúl-Lepiš, prezývaný „rovniansky Kolumbus“ (viac ako 20-krát preplavil cez Atlantik), keď sa po dvoch rokoch pobytu v Amerike vrátil s nevídaným zárobkom. Drotári z Veľkého Rovného prispeli tiež na budovu Matice slovenskej.

Jedným z posledných pôvodných ľudových drotárov - umelcov pôsobiacich vo Veľkom Rovnom bol Alexander Hozák, ktorý vytváral z hrubšieho drôtu rámy na zrkadlá a obrazy, svietniky, podnosy pod pečivo.
Ďalšie informácie o obci - www.velkerovne.sk