O kraji drotária Drotárstvo, drotári E-shop
Sample Image
 
Drotárstvo, drotári
Drotárske aktuality
História drotárstva
Súčasní drotári
Starí majstri drotári
Drotárska galéria
Škola drotárstva
Literatúra o drotárstve
Napísali o Drotárii, drotároch
Drotárske linky
E-shop
E-SHOP


Partneri
  


Považské múzeum
3D on-line

 
 
Napísali o Drotárii, drotároch
Rezső Petik - DROTÁRI Z HEGYKÖZU

ÚVOD
 
V našich mestách a dedinách sa občas objavujú ľudia, ktorí svoje remeslo oznamujú s výkrikom „Hrnce plátať, drôtovať!" Sú to drotári, ktorých predkovia voľakedy pochodili polovicu Európy, osobnosť ktorých inšpirovala nejedného básnika a spisovateľa1, o ktorých vyšli štúdie2, a ktorí sa dostali ešte aj na plátna maliarov.
Veľký lexikon Pallas, vydaný v roku 1893 pod titulom Slovenský drotár píše o nich: ,,.. .jeden z najtypickejších a najstarších postáv uhorských potulných remeselníkov. Pochádza skoro bez výnimky zo slovenskej oblasti Horného Uhorska. Jeho primitívne remeslo, pozostáva z toho, že pomocou tenkého drôta zloží rozbitý hrniec a nádoby. Za niekoľko dní cvičiac sa naučí toto remeslo, vandruje z obce do obce, baniekedy sa dostane aj do zahraničia. V niektorých oblastiach predstavuje typické postavy Slovákov len tento pilný, vandrovný remeselník, ktorý so svojim charakteristickým vonkajškom, svojou bezmiernou nenáročnosťou a pre svoju nie vždy dokonalú čistotu je známy v šírom svete. Ináč pilná, robotná, poctivá rasa, ktorá so svojim jednoduchým remeslom nadobudne slušný majetok."

Celý článok...

 
DROTÁRI Z KYSÚC

„Drotári, drotári, ako divé husi..."
Drotárstvo, ktorého počiatky na Kysuciach siahajú pravdepodobne do polovice 18. storočia, bolo špecifickým tradičným zamestnaním mužskej populácie. Rozhodujúci význam pre jeho vznik malo už existujúce železiarstvo a manufaktúry na výrobu drôtu v susednom Sliezsku, rovnako ako nepriaznivé hospodárske podmienky na severozápade Slovenska.
Najstaršie písomné zmienky o drotároch na Kysuciach pochádzajú z obcí Nesluša a Zákopčie, v ktorých sa spočiatku venovalo drotárstvu ako doplnkovému domácemu zamestnaniu len pár jednotlivcov. K ďalším známym drotárskym obciam neskôr patrili Vysoká nad Kysucou, Turzovka, Rudinská, Dunajov, Krásno nad Kysucou, Ochodnica, Makov, Staškov a Olešná. Z týchto obcí pochádzali tzv. kysuckí drotári, prostredníctvom ktorých sa toto jedinečné zamestnanie dostalo takmer do celého sveta a postupne sa stalo ich hlavným zamestnaním.

Celý článok...
 
Po osemnástich rokoch vyšla veľká kniha o slovenskom drotárstve pod názvom Drotárstvo

Sample ImageSvetom, moje, svetom
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár slávnostne uviedli do života knihu Drotárstvo s podtitulom Veľká kniha o slovenskom drotárstve.
Stalo sa tak v priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline, kde je inštalovaná stála expozícia drotárstva Považského múzea v Žiline. Spoločné dielo Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, Považského múzea v Žiline a Kysuckého múzea v Čadci (obe múzeá sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) je zavŕšením jubilejného roku, v ktorom si Považské múzeum pripomína 20. výročie svojho úspešného projektu revitalizácie drotárstva na Slovensku. Autormi knihy sú znalci drotárstva Jana Adamusová, Katarína Hallonová, Katarína Kendrová, Alojz Kontrik a Monika Váleková.

Celý článok...
 
Magické rastliny v drotárskom zvykosloví

Sample ImageMagické prostriedky používané v pozitívnom či v negatívnom zmysle poznali už staroveké národy a s ich existenciou sa  stretávame aj dnes u prírodných kmeňov. Vo vidieckom prostredí Slovenska boli po stáročia základom mnohých obradov, zvykov a povier. Významné miesto medzi nimi mali aj magické rastliny. Praktiky s nimi spojené boli takmer každodennou záležitosťou. Slúžili nielen na ochranu zdravia a majetku človeka či prosperitu hospodárstva, ale aj na škodenie iným osobám a zvieratám. Významné miesto mali aj v ľudovom liečiteľstve, v ľúbostnej mágii a veštbách.
Ľudia pripisovali nadprirodzenú moc rastlinám na základe rôznych faktorov. Jedným z nich bolo ich skutočné pôsobenia na ľudský organizmus, napríklad prostredníctvom obsahujúcich jedov a liečivých látok. Využívala sa aj podobnosť medzi názvom rastliny a želaným výsledkom alebo jej celkový vzhľad. Rastliny tiež mohli svoju moc získať alebo znásobiť pokropením svätenou vodou.

Celý článok...
 
AKO DIVÉ HUSI...

Drotári, drotári, jako dzivé husi, po tem šírem svece potúkac sa musi

Drotárska tristoročnica, ktorú si v tomto čase pripomíname, je zaiste vhodnou príležitosťou, aby sme za imaginárny okrúhly stôl pozvali mužov, ktorí drotárstvo tvorili, i niektorých jeho účastníkov, ktorí sa o ňom verejne vyslovili. Moderátorom besedy, v ktorej zalistuje i v novinách a dokumentoch je spisovateľ Vladimír Ferko.

Sample ImageJe paradoxné i príznačné, že obraz drotára je v slovenskom povedomí dosiaľ deformovaný (s výnimkou Drotárie, ktorú tvorilo 158 hornopovažských obcí) a skoro bezozvyšku sa kryje s postavou biedneho vandrovného drotára. Veľmi málo ľudí vie, že drotári vytvorili unikátne remeslo, že všestranne pozdvihli rodný kraj, že exportovali slovenský kapitál za hranice svojej vlasti, že boli strojcami hospodárskeho zázraku vo svojej Drotárii. Ešte v minulom storočí úspešne vstúpili nielen do Európy, ale do celého sveta. Na rozľahlých kontinentálnych šíravách od východných brehov Atlantiku po západné brehy Tichého oceánu založili päťsto drotárskych podnikov. V jednej z nich (Štefan Hunčík, Moskva) pracovalo štyristo zamestnancov a Babrošova drotáreň v Los Angeles dodnes zamestnáva osemdesiat ľudí, drotárske výrobky sú v bežnom sortimente supermarketov v USA.

Celý článok...
 
Pomôže drotárska podkova zachrániť Holánikov dom v Dlhom Poli?

Sample ImageDrotárstvo: z remesla umenie
Drotárstvo je v poslednom čase často skloňovaným slovom a isto každý už vie, čo si pod tým predstaviť. Remeslo, ktoré živilo našich predkov, remeslo, ktoré otváralo cestu do zahraničia a tí šikovnejší aj zbohatli na svojej zručnosti a dobrých nápadoch. Keď svoju prácu povýšili na viac ako len remeslo a svojim výrobkom vdýchli dušu. Tak to robil Jozef Bakeľ Holánik a pokračuje v tom aj jeho pravnuk Juraj Šerík.

Celý článok...
 
Výstava Dlhopoľskí páni majstri je spomienkou na výstavu z roku 1940

Dlhé Pole 19. júla (TASR) – Drotárskym tradíciám obce Dlhé Pole a pripomienke I. výstavy drotárstva a jeho národopisu z roku 1940 je venovaná výstava Dlhopoľskí páni majstri, ktorú dnes otvorili v priestoroch bývalej základnej školy v Dlhom Poli.  Podľa starostky Dlhého Poľa Dany Veveričíkovej je výstava rozdelená na tri časti. Prvá je venovaná I. výstave drotárstva a jeho národopisu, ktorá sa konala od 29. júna do 28. júla 1940 v priestoroch miestnej rímskokatolíckej ľudovej školy. „Druhá časť je venovaná Jozefovi Holánikovi – Bakeľovi a jeho potomkom Šeríkovcom, ktorí v tomto remesle pokračujú. A  tretia časť je venovaná súčasným drotárom. Názov Dlhopoľskí páni majstri má výstava práve preto, že všetko, čo tu je vystavené, je práca Dlhopoľcov, ktorí tu žijú, predtým žili alebo tu majú korene,“ skonštatovala starostka.

Celý článok...
 
Kolokvium slovenských českých a moravských bibliografů 2007

Z medzinárodného podujatia, ktoré sa uskutočnilo 30.9.- 2.10.2007 - Strážnice (ČR) - Kolokvium slovenských českých a moravských bibliografů  2007 sa v zborníku z podujatia objavil tento článok od:
Božena Sobolová  / Fenomén drotárstva v dielach slovenských a českých autorov

V najchudobnejších oblastiach severozápadného Slovenska sa koncom 18. stor. rozvinulo originálne vandrovné remeslo - drotárstvo. Toto remeslo sa zrodilo v oblasti, ktorú  tvorí trojuholník medzi mestami Bytča, Žilina a Čadca. Táto oblasť patrila do Trenčianskej župy, v ktorej boli v tomto období veľmi zlé hospodárske pomery  a neúrodná pôda prinútila obyvateľov hľadať si iný spôsob obživy ako poľnohospodárstvo. Trvalé hospodárske zaostávanie severozápadného Slovenska  a jeho sociálne dôsledky rakúska vláda riešila tak, že cisárskym patentom z roku 1852 poskytovala drotárom určité výhody pri vykonávaní podomového obchodu, čo len podporovalo ďalší vzrasť ich počtu (Pavlík, 2007). Drotári spočiatku pracovali pre potreby obcí a okolitých miest, no po neskoršom nasýtení trhu  vandrovali ďalej a  odchádzali do rôznych oblastí Európy i  sveta. Práca s drôtom,  neskôr s plechom sa stala hlavným zdrojom ich príjmov. Aj napriek tomu, že  vandrovanie prinášalo drotárom veľakrát veľa útrap, domov sa  vracali  so zarobenými peniazmi, ktoré pomohli zlepšiť situáciu  mnohých rodín žijúcich na  severozápadnom Slovensku. Zistiť presný počet drotárov dnes nie je  možné a údaje o počte drotárov sa rozchádzajú. Za najreálnejší a najpravdepodobnejší možno považovať údaj zo štatistiky o Trenčianskej župe publikovanej v roku  1877. Uvádza sa v nej, že zo župy  ročne do sveta odchádzalo  okolo 10 000 drotárov. (Pavlík, 2007).

Celý článok

Prevzaté z : www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ_2006_2007/Kolokvium_2007_
Straznica/Sobolova_Bozena_S.doc

 
Marián Mrva: Slovenské drotárstvo v Maďarsku

Materiálna chudoba severozápadného Slovenska prinieslala pred vyše tristo rokmi zrod fenoménu, jedinečného vo svetových dejinách. Za jeho neformálne centrum sa považuje obec Veľké Rovné, akési hlavné mesto Drotárie – kraja drotárov. Stovky z nich opustili rodný kraj a ich prvé cesty viedli aj po Uhorsku, teda po území dnešného Maďarska. Preto sa práve v maďarských múzeách nachádza množstvo artefaktov so vzťahom najmä k remeselnej výrobe drotárov, ale aj k opravám hlineného a plechového riadu. Keďže u našich južných susedov po nástupe socializmu nepotlačili živnostenský stav tak tvrdo, stretávali sa tamojší obyvatelia s drotármi aj neskôr a dnešná stredná generácia si spomína na nich, ako putovali z dediny do dediny ešte aj na prelome 70.–80. rokov.
Pomerne široká známosť drotárstva v Maďarsku bola len jedným z hybných momentov putovnej výstavy. Ďalším bola spolupráca, nadviazaná medzi Žilinským samosprávnym krajom a Békešskou župou. Jej pilotným projektom bola práve výstava Považského múzea v Žiline. Toto, dobre známe ako drotárske múzeum uzavrelo zmluvu so župnými múzeami v Békešskej Čabe a v Egeri o vzájomnej výmene výstav a spolupráci.

Celý článok...
 
Pôjde drotár Juraj Šerík do Pekingu?

Sample ImageDrotárskym majster v maratónkach
V nedeľu, 30. 3. 2008 sa v Bratislave uskutočnil 3. ročník mestského maratónu-ČSOB City Marathon Bratislava 2008. Zúčastnil sa ho aj vytrvalec z Čadce Juraj Šerík, ktorý časom 2:46:51 splnil limit na paralympijské hry, ktoré sa uskutočnia po skončení Olympijských hier v Pekingu. A to si ešte kvôli slabému zraku zobral z domu omylom malé maratónky, v ktorých sa veľmi bežať nedalo.
Juraj Šerík behá dlhé roky. V posledných rokoch sa mu veľmi zhoršil zrak, tak je už zaradený medzi handicapovaných športovcov.
Do Pekingu je ale ešte cesta veľmi dlhá a kým nebude mať Juraj oficiálnu nomináciu, ešte nemá nič isté. Preto chce ešte štartovať na ďalšom maratóne-v apríli vo Viedni, kde by chcel dosiahnuť ešte lepší čas a tým potvrdiť, že výborný výkon z Bratislavy nebol náhodný.
Jeho sprevádzajúcim bežcom bude ďalší vynikajúci vytrvalec a chodec Peter Tichý, účastník dvoch olympiád (na snímke vpravo s Jurajom Šeríkom v Bratislave). Ten tiež v Bratislave bežal, ale pre zranenie nedobehol.
Perličkou je, že okrem toho že Juraj Šerík je výborným bežcom, je aj umeleckým drotárom, pravnukom a vnukom slávnych drotárskych majstrov z Dlhého Poľa, Jozefa Holánika Bakeľa a Jakuba Šeríka-Fujaka.

Celý článok...
 
<< Začiatok < Predošlá 1 2 3 4 Nasledujúca > Koniec >>

Zobrazujem 1 - 10 z 32