Na území severovýchodnej časti Považia a Kysúc vznikalo postupne, ako zdroj obživy najchudobnejších vrstiev poddaného obyvateľstva, vandrovné remeslo zamerané na podomové opravovanie kuchynského riadu, výrobu a predaj rôznych výrobkov z drôtu a neskôr i plechu - drotárstvo.
Počiatky tohto remesla siahajú až do polovice 18. storočia. Počas takmer 200 ročnej existencie prešlo aj drotárstvo viacerými vývojovými štádiami podmienenými postupným zdokonaľovaním pracovných postupov, prácou s kvalitnejším náradím a rozširovaním používaných materiálov, čo zákonite viedlo k obohateniu sortimentu ponúkaných výrobkov.

Slovenské drotárstvo má celý rad ďalších významných osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín Slovenska. Väčšina pochádzala z Veľkého Rovného, Dlhého Poľa, Kolárovíc, Kotešovej, Vysokej nad Kysucou. Samozrejme i z ďalších obcí.
Z pamiatok, ktoré sa zachovali na drotárstvo, už moc neostalo. V Dlhom Poli, je to rodný dom Jozefa Holánika; stará škola, kde sa konala prvá výstava drotárstva na svete. V Kotešovej, je to kaštieľ, kde bol drotársky herberk, kde sa sústreďovali drotári. Vo Veľkom Rovnom je to družstvo Svetom, ktoré však už dnes má iné zameranie. vo všetkých obciach sú to zbytky domov, v ktorých žili a pracovali drotári. Na Vrchrieke je to dom Štefana Hunčíka a zvonica, ktorú tam nechal postaviť. Okrem toho, sú to rôzne sakrálne pamiatky a žiaľ, už len cintoríny, kde sa nachádzajú hroby drotárov. Za zmienku však stojí, že v Turzovke, rodák Pavol Okuliar, žijúci v New Yorku, nechal postaviť sochu Drotára s džarkom.