Karol Guleja  a Juraj Šerík pri oslavách 90 narodenín pána Guleju.

Súčasťou Bartolomejských hodových dní v meste Čadca bude v sobotu 28. augusta 2010 o 17.00 hod.  vo foyer Kultúrneho a informačného centra mesta Čadca "Udelenie ceny Karola Guleju" - za významný počin v drotárstve, ktorú udeľuje Kysucká kultúrna nadácia. Podľa neoficiálnych zákulisných informácií by mal byť držiteľom tohtoročnej ceny drotár Juraj Šerík, potomok Holánikovsko-Šeríkovského rodu.

Či to bude pravda sa môžete prísť osobne presvedčiť do Čadce. 

Zaujímavý projekt chystajú v obci Veľké Rovné.

Požiadavka investora je rekonštruovať jeden z najstarších objektov v centre obce Veľké Rovné do pôvodného stavu a po rekonštrukcii zriadiť v ňom vzhľadom na tradíciu obce – „Múzeum drotárie“. Momentálne objekt spravuje Obecný úrad Veľké Rovné a slúži pre potreby obce ako pošta, telekomunikácie – Slovak Telecom a ordinácie všeobecného lekára a zubára.

Drotári, drotári, jako dzivé husi, po tem šírem svece potúkac sa musi

Drotárska tristoročnica, ktorú si v tomto čase pripomíname, je zaiste vhodnou príležitosťou, aby sme za imaginárny okrúhly stôl pozvali mužov, ktorí drotárstvo tvorili, i niektorých jeho účastníkov, ktorí sa o ňom verejne vyslovili. Moderátorom besedy, v ktorej zalistuje i v novinách a dokumentoch je spisovateľ Vladimír Ferko.

Je paradoxné i príznačné, že obraz drotára je v slovenskom povedomí dosiaľ deformovaný (s výnimkou Drotárie, ktorú tvorilo 158 hornopovažských obcí) a skoro bezozvyšku sa kryje s postavou biedneho vandrovného drotára. Veľmi málo ľudí vie, že drotári vytvorili unikátne remeslo, že všestranne pozdvihli rodný kraj, že exportovali slovenský kapitál za hranice svojej vlasti, že boli strojcami hospodárskeho zázraku vo svojej Drotárii. Ešte v minulom storočí úspešne vstúpili nielen do Európy, ale do celého sveta. Na rozľahlých kontinentálnych šíravách od východných brehov Atlantiku po západné brehy Tichého oceánu založili päťsto drotárskych podnikov. V jednej z nich (Štefan Hunčík, Moskva) pracovalo štyristo zamestnancov a Babrošova drotáreň v Los Angeles dodnes zamestnáva osemdesiat ľudí, drotárske výrobky sú v bežnom sortimente supermarketov v USA.

Už 9. ročník cykloturistickej dvojčasovky "O cyklokráľa Drotárie", ktorý sa uskutočnil v nedeľu 4. júla 2010. Na rozdiel od minulého roku bolo krásne slnečné počasie (našťastie sparno z predchádzajúceho dňa počas pretekov nebolo) a na štart sa postavilo celkom 19 pretekárov.
Vzhľadom k termínu to vychádza, že na prípravu mali pretekári o takmer dva týždne viac ako v minulom roku, (ale mesiac daždivého počasia v máji urobil svoje), čo sa prejavilo v lepších časoch ako v roku 2009.
Aj tento rok, napriek tomu, že čas víťaza sa k rekordu priblížil môžeme povedať - Rekord podujatia z pred minulého roku, ktorý drží Matej Vyšňa - časom 15:20,79 min. tento rok opäť odolal. Kto vyhral v tomto roku?

Celkové výsledky vo formáte - pdf nájdete tu.

Po štyroch rokoch opäť stála expozícia DROTÁRSTVO v Žiline!

Špecifickému kultúrnemu fenoménu typickému pre Slovensko – drotárstvu bude  konečne po štyroch rokoch splatený dlh v podobe novej  expozície Považského múzea v Žiline.  „Fenomén drotárstva v jeho rôznorodých variáciách nebol  návštevníkom sprístupnený od roku 2006, kedy v súvislosti s uzatvorením Budatínskeho hradu bola zrušená aj drotárska expozícia. Riešenie tohto nelichotivého stavu sa stalo našou prioritou. Výsledkom úsilia všetkých zainteresovaných je nová netradične koncipovaná expozícia v zrekonštruovaných priestoroch Považskej galérii umenia v Žiline, ktorá kladie dôraz na výtvarnú zložku nielen súčasných výtvarných diel inšpirovaných drotárstvom, ale aj starých zbierkových predmetov," uviedol Boris Schubert, riaditeľ Považského múzea v Žiline. 

Drotárstvo: z remesla umenie
Drotárstvo je v poslednom čase často skloňovaným slovom a isto každý už vie, čo si pod tým predstaviť. Remeslo, ktoré živilo našich predkov, remeslo, ktoré otváralo cestu do zahraničia a tí šikovnejší aj zbohatli na svojej zručnosti a dobrých nápadoch. Keď svoju prácu povýšili na viac ako len remeslo a svojim výrobkom vdýchli dušu. Tak to robil Jozef Bakeľ Holánik a pokračuje v tom aj jeho pravnuk Juraj Šerík.