Drotárstvo: z remesla umenie
Drotárstvo je v poslednom čase často skloňovaným slovom a isto každý už vie, čo si pod tým predstaviť. Remeslo, ktoré živilo našich predkov, remeslo, ktoré otváralo cestu do zahraničia a tí šikovnejší aj zbohatli na svojej zručnosti a dobrých nápadoch. Keď svoju prácu povýšili na viac ako len remeslo a svojim výrobkom vdýchli dušu. Tak to robil Jozef Bakeľ Holánik a pokračuje v tom aj jeho pravnuk Juraj Šerík.

Dlhé Pole 19. júla (TASR) – Drotárskym tradíciám obce Dlhé Pole a pripomienke I. výstavy drotárstva a jeho národopisu z roku 1940 je venovaná výstava Dlhopoľskí páni majstri, ktorú dnes otvorili v priestoroch bývalej základnej školy v Dlhom Poli.  Podľa starostky Dlhého Poľa Dany Veveričíkovej je výstava rozdelená na tri časti. Prvá je venovaná I. výstave drotárstva a jeho národopisu, ktorá sa konala od 29. júna do 28. júla 1940 v priestoroch miestnej rímskokatolíckej ľudovej školy. „Druhá časť je venovaná Jozefovi Holánikovi – Bakeľovi a jeho potomkom Šeríkovcom, ktorí v tomto remesle pokračujú. A  tretia časť je venovaná súčasným drotárom. Názov Dlhopoľskí páni majstri má výstava práve preto, že všetko, čo tu je vystavené, je práca Dlhopoľcov, ktorí tu žijú, predtým žili alebo tu majú korene,“ skonštatovala starostka.

Z medzinárodného podujatia, ktoré sa uskutočnilo 30.9.- 2.10.2007 - Strážnice (ČR) - Kolokvium slovenských českých a moravských bibliografů  2007 sa v zborníku z podujatia objavil tento článok od:
Božena Sobolová  / Fenomén drotárstva v dielach slovenských a českých autorov

V najchudobnejších oblastiach severozápadného Slovenska sa koncom 18. stor. rozvinulo originálne vandrovné remeslo - drotárstvo. Toto remeslo sa zrodilo v oblasti, ktorú  tvorí trojuholník medzi mestami Bytča, Žilina a Čadca. Táto oblasť patrila do Trenčianskej župy, v ktorej boli v tomto období veľmi zlé hospodárske pomery  a neúrodná pôda prinútila obyvateľov hľadať si iný spôsob obživy ako poľnohospodárstvo. Trvalé hospodárske zaostávanie severozápadného Slovenska  a jeho sociálne dôsledky rakúska vláda riešila tak, že cisárskym patentom z roku 1852 poskytovala drotárom určité výhody pri vykonávaní podomového obchodu, čo len podporovalo ďalší vzrasť ich počtu (Pavlík, 2007). Drotári spočiatku pracovali pre potreby obcí a okolitých miest, no po neskoršom nasýtení trhu  vandrovali ďalej a  odchádzali do rôznych oblastí Európy i  sveta. Práca s drôtom,  neskôr s plechom sa stala hlavným zdrojom ich príjmov. Aj napriek tomu, že  vandrovanie prinášalo drotárom veľakrát veľa útrap, domov sa  vracali  so zarobenými peniazmi, ktoré pomohli zlepšiť situáciu  mnohých rodín žijúcich na  severozápadnom Slovensku. Zistiť presný počet drotárov dnes nie je  možné a údaje o počte drotárov sa rozchádzajú. Za najreálnejší a najpravdepodobnejší možno považovať údaj zo štatistiky o Trenčianskej župe publikovanej v roku  1877. Uvádza sa v nej, že zo župy  ročne do sveta odchádzalo  okolo 10 000 drotárov. (Pavlík, 2007).

Celý článok

Prevzaté z : www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ_2006_2007/Kolokvium_2007_
Straznica/Sobolova_Bozena_S.doc

Materiálna chudoba severozápadného Slovenska prinieslala pred vyše tristo rokmi zrod fenoménu, jedinečného vo svetových dejinách. Za jeho neformálne centrum sa považuje obec Veľké Rovné, akési hlavné mesto Drotárie – kraja drotárov. Stovky z nich opustili rodný kraj a ich prvé cesty viedli aj po Uhorsku, teda po území dnešného Maďarska. Preto sa práve v maďarských múzeách nachádza množstvo artefaktov so vzťahom najmä k remeselnej výrobe drotárov, ale aj k opravám hlineného a plechového riadu. Keďže u našich južných susedov po nástupe socializmu nepotlačili živnostenský stav tak tvrdo, stretávali sa tamojší obyvatelia s drotármi aj neskôr a dnešná stredná generácia si spomína na nich, ako putovali z dediny do dediny ešte aj na prelome 70.–80. rokov.
Pomerne široká známosť drotárstva v Maďarsku bola len jedným z hybných momentov putovnej výstavy. Ďalším bola spolupráca, nadviazaná medzi Žilinským samosprávnym krajom a Békešskou župou. Jej pilotným projektom bola práve výstava Považského múzea v Žiline. Toto, dobre známe ako drotárske múzeum uzavrelo zmluvu so župnými múzeami v Békešskej Čabe a v Egeri o vzájomnej výmene výstav a spolupráci.

Drotárskym majster v maratónkach
V nedeľu, 30. 3. 2008 sa v Bratislave uskutočnil 3. ročník mestského maratónu-ČSOB City Marathon Bratislava 2008. Zúčastnil sa ho aj vytrvalec z Čadce Juraj Šerík, ktorý časom 2:46:51 splnil limit na paralympijské hry, ktoré sa uskutočnia po skončení Olympijských hier v Pekingu. A to si ešte kvôli slabému zraku zobral z domu omylom malé maratónky, v ktorých sa veľmi bežať nedalo.
Juraj Šerík behá dlhé roky. V posledných rokoch sa mu veľmi zhoršil zrak, tak je už zaradený medzi handicapovaných športovcov.
Do Pekingu je ale ešte cesta veľmi dlhá a kým nebude mať Juraj oficiálnu nomináciu, ešte nemá nič isté. Preto chce ešte štartovať na ďalšom maratóne-v apríli vo Viedni, kde by chcel dosiahnuť ešte lepší čas a tým potvrdiť, že výborný výkon z Bratislavy nebol náhodný.
Jeho sprevádzajúcim bežcom bude ďalší vynikajúci vytrvalec a chodec Peter Tichý, účastník dvoch olympiád (na snímke vpravo s Jurajom Šeríkom v Bratislave). Ten tiež v Bratislave bežal, ale pre zranenie nedobehol.
Perličkou je, že okrem toho že Juraj Šerík je výborným bežcom, je aj umeleckým drotárom, pravnukom a vnukom slávnych drotárskych majstrov z Dlhého Poľa, Jozefa Holánika Bakeľa a Jakuba Šeríka-Fujaka.

- Medzi drotármi boli vždy muži, ktorí mali okrem zmyslu pre praktický úžitok vecí aj cit pre tvary a farby. Inšpirovaní motívmi zo sveta rastlín, zvierat, krajkárskeho a pletiarskeho umenia dokázali spraviť divy z obyčajného drôtu. A poniektorí to dokážu aj dnes. Presvedčil nás o tom drotár Štefan Smržík z Námestova. Spája dokopy hneď dve remeslá - kováčstvo i drotárstvo.
„Brat mi daroval misku a ja som nevedel pochopiť, že z drôtu sa dá vytvoriť taká nádhera. Z materiálu, s ktorým sa dá len „látať“. Pomaly som to skúšal aj ja a zapáčilo sa mi to. Ako prvý som spravil v roku 1998 maličký medený košíček.
DRÔT
Kovové vlákno získané ťahaním alebo valcovaním, píše sa v slovníku. V rukách Štefana Smržíka materiál, z ktorého dokáže vytvoriť Eiffelovku či veterný mlyn, podľa krajiny, kde sa prezentuje. „Začínam s kostrou, ktorú robím z najhrubšieho drôtu. Potom zoberiem viazací drôt a ďalší, s ktorým obvíjam, napríklad telo zvieraťa. Väčšieho kohúta robím aj týždeň. Keby som ho mal nakresliť, určite by sa nepodobal,“ smeje sa Štefan. Netrúfa si odhadnúť, koľko drôtených vecí už urobil. Ani to, koľko drôtu na ne použil.

"Nič sa nedá robiť nasilu, ani drôt nemožno znásilniť"
Dátum narodenia: 1977
Znamenie: Ryby
Obľúbená kniha: Bohumil Hrabal - Mestečko, kde sa zastavil svet
Obľúbený film: Gorily v hmle
Obľúbené jedlo: všetko z ryže a knedlo-vepřo-zelo
Relax: fotografovanie
Drotári, ktorí po stáročia odchádzali zo svojej rodnej krajiny, robili Slovensku dobré meno všade na svete. Aj keď by sa mohlo zdať, že toto staré remeslo a umenie už nemá v dnešnej dobe opodstatnenie, stále sa nájdu drotári, ktorí sa venujú pôvodným tradíciam. Čoraz viac umeleckých remeselníkov však z drôtu vytvára nové veci, vnáša do tradícií moderné prvky. Rovnako sa o to už tri roky snaží aj Košičan Bartolomej Kiss, ktorý sa umeleckým drotárstvom živí a spod jeho rúk denne vychádzajú svietniky, šperky či misky a iné predmety z na pohľad chladného materiálu.

Podľa všetkého naši starí drotári boli až v ďalej Číne, kde sú ich potomkovia dodnes. ...

Pre zaujímavosť prinášame model motorovej trojkolky CJ750 vyrobený zo železného drôtu vo výstavnej sieni v meste Čengdu v provincii Sičuan na juhozápade Číny. Model CJ750 bol typickým dopravným prostriedkom v krajine počas sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Jednému z najvýznamnejších slovenských hercov Jozefovi Kronerovi dnes v Kysuckom múzeu v Čadci odhalili drôtenú sochu v životnej veľkosti. Kroner je oblečený ako jeho slávna postava Tono Brtko z oscarového filmu Obchod na korze. K hercovej napodobenine časom pribudnú i ďalšie sochy známych osobností, ktoré majú pôvod na Kysuciach. Vyrobené budú tiež z drôtu, čím si chce múzeum pripomenúť tradičné slovenské remeslo, ktorým kedysi bolo drotárstvo.