Leží 17 km severozápadne od Žiliny v jednom z priečnych údolí pohoria Javorníky, v údolí riečky Dlhopolky. Okolité hornaté chrbty dosahujú okolo 400 m nadmorskej výšky, zriedka nad 600 m. Najvyšší vrch Kázická Kyčera má 900 m n. v.. V súčasnosti žije v obci 2 096 obyvateľov. Už v 9. storočí sa na Veľkom vrchu v Divinke nachádzalo staroslovanské hradisko a predpokladá sa v blízkych údoliach, teda aj v dlhopoľskom čiastočné slovanské osídlenie.
V 13. st. Dlhé Pole patrilo vlastníkom hradu Hričov. Prvá zmienka o obci je z roku 1320, keď Matúš Čák Trenčiansky listinou zveruje územie Dlhého Poľa pod latinským názvom LONGUS CAMPUS svojmu vernému vojvodovi Sildelmanovi a jeho dedičom za preukázané služby a ustanovil ho za fojta. Obyvatelia si stavali drevené zrubové domy - usadlosti. Názov dostala obec podľa dlhého obrábaného lánu zeme.
V 16. st. prešlo územie do vlastníctva Bytčianskeho panstva. V roku 1613 tu bol postavený prvý filiálny drevený kostolík. Až v roku 1717 vznikla farnosť Dlhé Pole. V r. 1733 - 1735 bol schátralý drevený kostol a prestavaný na murovaný, ktorý bol do dnešnej podoby zväčšený a prestavaný až v r. 1927 zásluhou rodáka Dr. Martina Mičuru. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, postupne pribúdali remeslá - mlynári, píly, mäsiari, obuvníci, kováči, kolári, krajčíri a podobne. Bola aj domáca výroba krpcov, súkna, plátna.
Niekedy pred 300 rokmi vzniklo opravovanie hlinených nádob drôtom, ktoré sa rozšírilo v okolitých dedinách ako drotárstvo. Aj v súvislosti s určitým preľudnením si muži začali hľadať obživu ako drotári. Najskôr poskytovali tieto služby v blízkom okolí, neskôr vandrovali aj do ďalších a ďalekých krajov ako vandrovní drotári. Svoje remeslo zdokonaľovali, pribrali aj prácu s plechom. Koncom 19. st., keď drotárstvo kulminovalo si v rozličných mestách Európy aj iných krajín zakladali drotárske dielne - manufaktúry. U Dlhopoľských drotároch sa dá hovoriť aj o tretej etape drotárstva - o umeleckom drotárstve a to zásluhou majiteľa dielne vo Varšave Jozefa Holánika - Bakela (1863-1942), ktorý svojimi jemnými, dôvtipnými výrobkami ako prvý na svete pozdvihol drotárstvo na umenie. Dosiahol mnoho medailí na svetových výstavách. Obec sa snaží zachovať chátrajúci rodný dom Jozefa Holánika - Bakela chce obec zachrániť ako pamätný dom na neho a ostatných drotárov. Vzniklo Občianske združenie na záchranu Holánikovho domu. Pokračovateľom umeleckého drotárstva bol zať Jozefa Holánika - Jakub Šerík (1907-1988).
V roku 1940 usporiadal na novej škole mladý učiteľ Karol Guleja vynikajúcu I. výstavu drotárstva a jeho národopisu, ktorá bola jedinečnou ukážkou šikovnosti drotárov a ich práce. Navštívilo ju 15 000 ľudí. Neskôr sa stala základom Drotárskeho múzea v Budatíne. Drotárstvo, ako zdroj obživy, postupne zanikalo. Drotárske tradície sa obnovili až v roku 1992 - nadviazaním kontaktov s p. Karolom Gulejom - skúmateľom a propagátorom drotárstva, autorom knihy Svet drotárov a jeho priateľom Jozefom Nižňanským, ktorý sprostredkúval tieto kontakty. Základná škola Dlhé Pole od školského roku 1996-97 zahrnula do svojej výchovno-vzdelávacej činnosti aj regionálnu výchovu so zameraním na drotárstvo. Na škole majú vybudované Múzeum o histórii obce.
V obci tvoria toho času drotári: Jozef Polka, Peter Hlavatovič, Ján Madaj a taktiež umelecký drevorezbár Štefan Veveričík, ktorý vyrába výrobky z dreva s náboženskou a národnou tematikou. Ich výrobky môžete vidieť v Reštaurácii Drotár v centre obce pri obecnom úrade.
